Sľub večnosti

Niekto by povedal, že je ľahko zabudnúť,

že je úplne jednoduché zmazať všetky spomienky,

som si však istá, že ten niekto nikdy nemal takú chuť,

zdrapiť niekoho za golier a ukázať mu vášnivo trýznivé myšlienky.

Je veľa dní, ktoré rozprávajú našu históriu, náš príbeh,

ešte viac však tých, ktoré povedia, ako lásku odvial chladný sneh.

Ako zo dňa na deň, zabudlo sa na city, bozky i objatia,

akoby niekto mal už dosť - z našej lásky - dojatia.

Akoby ten, čo to celé takto vymyslel nevedel,

že iba a len s Tebou chcem nájsť svoj cieľ,

akoby nepoznal ani trochu to, čo dáva láska,

akoby ho tešilo, že miesto lásky javí sa na čele vráska.

Vráska, ktorá vraví, že zas niečo pekné sa skončilo,

vráska, ktorá vie, že to dievča nebude už také šťastné - ani omylom,

vráska, ktorá zjavila sa na srdci obom mladým - keď,

povedal, že to tak má byť a zahojí sa to, čo nevidieť.

Už však dlhý čas uplynul odkedy to skončilo,

a stále cítim lásku, akoby to včera bolo a tak len zdvorilo,

ticho vyčkávam na noc a tmu, keď nik nevidí mi do duše,

keď nik nevidí slzy, čo sa kotúľajú lícom jak rosa z ruže.